Stránky

piatok 26. septembra 2014

Zeleninová polykultúra 2013 - moje skúsenosti

Na to, že sme v roku 2012 siali v júni, sme mali nádhernú úrodu. Teda, aspoň ja som bola nadšená :).
Vydarili sa nám reďkovky, rukola a šaláty. Zeleninová polykultúra ako taká sa veľmi osvedčila. Tešila som sa na ďalšiu jar, že začnem siať skôr. Bola som zvedavá, čo všetko môže vyrásť keď využijem celú sezónu naplno.

Tak som začala skoro. V prvej polke apríla. Dva týždne potom ako sa rozpustil posledný sneh.
Na políčku ma už čakali milé kvietky chochlačky, ktorá sa tu uchytila za ten rok. Nechala som ich, nech si rastú :). Boli krásne a určite sa nektáru potešili aj prví jarní hmyzoví hladoši. Odkvitli a stratili sa (úplne zmizli do podzemného sveta aj s listami), kým bola zeleninka ešte malá.

Stredom políčka (po celej dĺžke, ako keby som obtiahla písmeno U) som vytvorila priehlbinku, aby voda vsakovala a nestekala po bokoch políčka pomedzi tehly, ako sa stávalo rok predtým. Bola to len malá povrchová úprava, ale podarilo sa mi vyhrabať zopár dážďoviek, ktoré ma veľmi potešili. Mŕtva hlina sa po roku prebudila k životu. Našla som aj pár mini cibuliek z minulej sezóny. Sranda, takže neboli úúúplne prevalcované ostatnou zeleninou :) len sa schovali a potom na jar znovu vyhnali. Nechala som ich rásť ďalej.

Od susedov k nám prerástla mäta. Bola som rada tomuto "darčeku", keďže je to aromatická bylinka a svojou vôňou sťažuje prácu škodcom. Rozsadila som ju do rohov políčka.

Zimu prežili aj malé rastlinky - také 10 centimetrové - zeleninky pripomínajúce mladú brokolicu.

Rozhodla som sa túto sezónu vyskúšať ďalšie nové druhy zeleniny a zasiať tie víťazné z minulého roka. Vďaka dlhšej nadchádzajúcej sezóne som si mohla vyberať aj dlhšiedozrievajúce a pomalšie rastúce, aby som mohla niečo stále zbierať v ktorejkoľvek fáze sezóny. Takže to bolo pestrejšie.

Políčko v júli


Krásna dobrodružná džungľa :)

Moja zostava zeleniny 

na naše 2x2m políčko pre rok 2013 bola takáto (s popisom očakávaní a výsledov):

  • Horčica a pohánka 
    Plán bol, že rýchlo zakryjú pôdu a buď sa zjedia ako mladé výhonky, alebo poslúžia ako zelené hnojenie. Chcela som tento rok aj trošku menej reďkoviek, ktoré tiež slúžia na rýchle zakrytie pôdy.
    Z jari sme zbierali postupne byľky a listy horčice a občas pohánky - tej sa veľa neurodilo. Zopár rastliniek horčice prežilo v podstate celú sezónu, kvitli - takže poskytovali hmyzím obyvateľom cennú potravu a nám občas spestrenie šalátu. Horčica sa v podstate zberom nedá zničiť :D (pokiaľ sa nevytrhne). Niektoré som odtrhla kúsok nad zemou, že koreň nechám ako hnojivo v pôde, ale vyrašili znovu, bez ohľadu na to, ako často som ich zbierala. Je to ale iba jednoročná rastlinka. Takže pokiaľ nedozrejú semienka a nevysejú sa (aj samé to zvládnu) na ďalší rok zmizne.
  • Reďkovky (červené guľaté, biele guľaté aj podlhovasté).
    Reďkovky predsa musia byť :). Prišli na rad hneď po jarných výhonkoch horčice. Jedli sme ich najmä ako listovú zeleninu.
Reďkovková kytica (jún)
  • Hrášok cukrový aj normálnyNasadila som ich preto, že viažu dusík a hnoja tak ostatné rastlinky. Na cukrový som bola zvedavá a tešila som sa, že sa budú dať jesť aj struky :) = urodí sa na ňom viac užitočnej hmoty :).
    Narástla nám záplava hrášku, ktorý pokryl skoro celý záhon. Úroda bola pekná - niekoľko sáčkov (aspoň 3). Mala som ale trošku obavy o ostatné utláčané zeleninky. Poučenie: aj menej hrášku stačí :) a skúsim ponad záhon natiahnuť špagát, aby sa hrášok neváľal. Ostalo by viac priestoru a vzduchu ostatným rastlinkám.
    Možno aj vďaka tomuto zahusteniu reďkovky rýchlo vybehli do kvetu (ale to nevadí ;)).
  • Šaláty - ľadový, hlávkový a neodolala som v Lidli semienkam "Zmes listových baby šalátov na česanie" (ružové, fialové, zlené, kučeravé, vlnkaté...).
    Na prvý pohľad vyzerali ako všelijaké farebné a prešľachtené rastlinky aj keď možno neboli. Mne sú milšie tie prírodebližšie odody. Vzala som si ich najmä preto, že som sa chcela ten rok zamerať aj na estetickú stránku zeleninkového záhonu a vniesť tam rôzne farby, tvary a kvety a vzory. Od tejto myšlienky som rýchlo upustila a priznala si, že aj tak sa mi najviac páči "prírodná" divočinka :) a vysiala tradične - chaoticky :).
    Hlávkové  ľadové šaláty sme pojedli ešte v ich mini forme a tiež vybiehali do kvetu. Akurát v rohu bolo miesto, tam vyrástol jeden krásny veľký.

    Prekvapili však listové šaláty. Zbierali sme z nich listy oddola celú sezónu (2 mesiace?) a stále pekne dorastali. Vyťahovali sa dohora, ako keby išli do kvetu, ale stále mali veľa pekných listov a tvorili take vyššie poschodie záhonu. Naozaj kvitnúť začali až na jeseň. Odložila som si z nich semiačka, ktoré v r. 2014 úspešne vzišli :). Listové šaláty sa určite oplatia pestovať hlavne v podmienkach, keď je malá rozloha záhradky / na balkóne..., sú to vlastne také poschodové šaláty :) Navyše si myslím, že keď si rastlinka (listový šalát) raz vytvorí dobrý koreňový základ, tak po zbere listov vytvorí novú ružicu listov rýchlejšie, ako keď sa pozbiera hlávkový šalát celý a vyseje sa úplne nový.
júlové listové šaláty

júlový hlávkový šalát v objatí s kučeravým listovým
  • Rukola
    Tentoraz tá divšia lat. Rucola selvatica. Rástla v našej komunitnej záhrade na bylinkovej špirále. Páčila sa mi viac ako tá naša vyšľachtená. Mala iba malé lístky, ktoré mali veľmi príjemnú chuť aj keď boli staršie. Tá naša mala staršie listy už riadne štipľavé. Tak som si predchádzajúci rok som z nej odložila možno 30 semienok. Semienka vzišli a robili radosť. Je to trvalka, takže rastlinky prežili aj zimu a na jar 2014 vyrašili znovu - medzi prvými. V tomto vidím aj jej veľkú výhodu. Robí ju to jednou z prvých zelenín. V podstate začne mať listy hneď ako prejdú nepretržité mrazy.
Rukola - trvalka v apríli
Pripravená na jedenie :)
  • Novozélandský špenát
    pre zmenu po minuloročnom klasickom.
    Vysiala som ho však asi priskoro a v studenej zemi nevzišiel... V r. 2014 som si ho už pre istotu predpestovala, výsledky neskôr zverejním :).
  • Paštrnák
    ten mám veľmi rada. Zaradila som ho, aby boli aj nejaké dlhšierastúce zeleninky a pestrejšie (pribudlo viac mrkvovitých).
    Vysiala som ho možno až priveľa :), aj keď ozaj len "zopár kusov". Je to totiž aj nad povrchom dosť veľká rastlina - má riadne listiská (nie také jemnučké ako napr. mrkva). Spolu s hráškom, aj keď v menšej miere, bol hlavným utláčateľom ostatných zelenín.
    Úroda bola však veľmi pekná. Už počas roka som sa snažila občas nejaký vytiahnuť zo zeme, ale aj v prípadoch, že bolo popršané, zvačša mi pri ťahaní ostali v ruke len listy a koreň v zemi... Paštrnák má totiž riaadne dlhý koreň, ktorý veeľmi dobre drží v zemi. Počas sezóny som nechcela ryť/rýľovať okolo paštrnákov, lebo v tesnej blízkosti rástli iné zeleninky. Poučenie pre mňa, paštrnák vysiať na miesta, kde sa dá v pohode ryť alebo vo väčšej vzdialenosti od ostatných rastliniek. Zgustla som si na ňom však vo februári. Plán bol zbierať ho priebežne počas zimy, ale skôr som nestihla. Bola som zvedavá, či prežije zimu. Prežil :) a úroda bola krásna :).
Fakt má dlhý koreň
a napriek mokrej pôde, keď som ho v takomto vykopanom stave ťahala, tak sa na dne jamy odlomil :)
Paštrnák vo februári 2014

Úroda z polícka 2x2 metre, kde rástla celý rok obrovská kopa inej zeleniny.
február 2014

  • Petržlen
    síce ten obyčajný ale hlavne na vnaťku. Vraj má vnať výraznejšiu chuť ako pri petržlene kučeravom, kde je asi zase tej vnate viac... Zaradila som ho okrem chte z rovnakých funkčných dôvodov ako paštrnák: aby boli aj nejaké dlhšierastúce zeleninky a pestrejšie (pribudlo viac mrkvovitých).
    Rástol, ale v hustej výsadbe sa strácal a bol maličký (vnaťka aj koreň). Navyše sa nemá rád so šalátom. Na šalátoch nebolo vidieť, že by protestovali, ale petržlenu sa na rozdiel od paštrnáku u mňa až tak nepáčilo. Niektoré, čo rástli na kraji záhona narástli pekné, ostatné slúžili skôr pre spestrenie polykultúry. Poučenie: nesiať petržlen do hustej výsadby, nesiať ho so šalátom; polykultúra je super, lebo aj napriek nepriaznivým podmienkam si niektoré rastlinky našli priaznivé miesta (okraje) :).
  • Cibuľu a cesnak
    len zopár na spestrenie spoločenstva.
    Ani som ich nezbierala, len som si na chuť občas odtrhla vňaťku. Prežili 2 zimy, medzitým som aj dosadila zopár. Ich ďalší osud som však už nemohla sledovať, lebo miesto v záhradke prebrali nový nájomníci.
  • Čínsku kapustu a ružičkový kel
    lebo som neodolala a bola zvedavá, ako rastú :)
    Ružičkový kel mal milú úrodu. V zime viackrát tak za dve dlane ružičiek. Schrúmali sme ich len tak surové. Veeeľmi nám chutili. Bola to výborná svieža zeleninka a spestrenie v zimnom období.
    Čínske kapusty rástli - asi 5 ich vzišlo :). Spočiatku sa vôbec nepodobali na svoju podobu z obchodov. Skôr vyzerali ako prerastené prvosienky - nemali žiadnu hlávku, iba prízemnú ružicu guľatých listov. Postupne sa zahlavatili. Jednu sme zjedli, ostatné som nechala dorásť a už sme sa k nim nedostali :). Resp. rástli, ale stále ich papali nejaké zvieratká a ja som čakala, kedy kapusty vyhrajú, až prišla zima... Jedna kapustička prežila zimu, ale zjedli ju na jar slizniaky... Kde sa vzali neviem, lebo po minulé roky tam žiadne neboli :). Ale boli to asi poslovia slizniakového roku 2014.
Maličká čínska kapusta a druhá vedľa (jún)
Tá istá čínska kapusta v najväčšej veľkosti (júl)

  • Neskôr som dosadila paradajky a kapucínku z vlastných priesad. Skôr na posilnenie obranyschopnosti  ako kvôli úrode.
    Kapucínky mali zopár kvietkov, ale zistila som, že existuje ťahavá aj neťahavá forma. Ja som chcela ťahavú (o tej druhej som nevedela) a kúpila som omylom tú malú. Takže si kapucínky ťažšie hľadali miesto v záhone ako keby mohli vyslať svoje šľahúne na všetky strany.
    Aj paradajky sa urodili na moje prekvapenie. Možno zo 20-30 maličkých paradajok sme zjedli :) a boli výýborné. Poučenie: páčilo sa im pod strechou, kde na ne nepršalo; navyše boli pri kamennom múre, ktorý bol vyhrievaný slniečkom.
Kapucínka v objatí s rukovou a nakúkajúci paštrnák so šalátom (júl)

  • Kel kučeravý
    jedna z najvďačnejších zeleniniek! Ukázalo sa, že tie "malé 10 centimetrové rastlinky podobné mladej brokolici", čo ma na jar vítali na záhone a prežili celú predchádzajúcu zimu boli mladé kelíky. Keďže už boli zakorenené, krásne rýchlo vyrástli a postupne odspodu sme oberali z nich listy po troške celú sezónu. Najviac potom na jeseň a v zime. Mám odskúšanú osobne len dve zimy. Prvá mala kvalitnú snehovú prikrívku a mráz a druhá bola skoro bez snehu a bez mrazu. A kel prežil úúúplne v pohode - u mňa bez akejkoľvek starostlivosti. Mám referencie od ľudí, ktorí ho pestujú, že sa dá aj zakryť na zimu. Vraj má lepšiu chuť po prvých mrazoch. Neviem, mne chutil veľmi aj v lete :). Má jemnejšiu a príjemnejšiu chuť ako kel hlávkový a patrí medzi najzdravšie zeleniny.

A ty si čo? Malá milá "záhadná" rastlinka vítajúca ma po zime v apríli na záhone :)
Neskôr sa ukázalo, že kel kučeravý :)


Polykultúra sa mi veľmi osvedčila. Určite ju budem siať aj teraz (2014), aj najbližšie roky a bude ma to ešte dlho baviť. Veď kto by nechcel zeleninku bez trhania buriny, so zdravými susedskými vzťahmi, dobrodružstvom džungle a bohatstvom aj na malej ploche :).

Hrášok, kel, reďkovka, šaláty, cibuľka - z každého rožka troška :)
(jún)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára