Stránky

sobota 14. septembra 2013

Zeleninová polykultúra




Minulý rok (2012) som prvýkrát pokusne vysiala zeleninovú polykultúru. Bola to moja prvá skúsenosť s vlastnou záhradkou. Veľmi sa mi tento spôsob pestovania zapáčil a v roku 2013 som vysiala takto znova.

Pôda, ktorú som mala k dispozícii a vlastne celá moja "záhrada" bolo jedno políčko v komunitnej záhrade veľkosti asi 2x2 metre. Pre polykultúru som sa rozhodla aj preto, lebo sa mi zdala veľmi efektívna na túto malú plochu.

Čo je to zeleninová polykultúra? Predstavte si lúku. Rastie na nej veľa rastlín naraz. Púpava, skorocel, rôzne druhy ďateliny a tráv, sedmokrásky atď... Predstavte si typickú zeleninovú hriadku. Napríklad mrkvovú. Rastie na nej mrkva... a to je všetko.

Mrkvová hriadka je monokultúra, lúka je polykultúra. Zeleninová polykultúra vyzerá ako na obrázku hore. Snaží sa napodobniť prirodzené spoločenstvo rastlín, ako ho poznáme z prírody. Každý druh rastliniek vyrastie a zarodí v svojom čase. Na hriadke sú ale všetky spolu od začiatku, od semienka a ich rôzne rastové štádiá sa prelínajú.

Čo sa mi najviac páči na polykultúre:


Málo práce. To je prvý bod, ale vysvetlenie až na koniec :).

Zabraňuje rýchlemu vysychaniu pôdy, lebo na záhone stále niečo rastie a pôda je zakrytá (treba menej polievať. Keď boli veľké suchá a teplo, tak som polievala tak maximálne dvakrát do týždňa.

Výborné využitie priestoru a času, lebo od vysiatia až kým napadol sneh bol záhon stále plný. Stále tam niečo rástlo a dozrievalo. A až do mrazov sa z neho dala zbierať úroda stále (niekoľkokrát za týždeň). Vlastne v polykultúre je ideálne, keď sa to robí denne, ale na to nebol čas :).


Kým dorastajú reďkovky, nastupuje pomaly vláda šalátov (hlávkový a ľadový),
pomedzi sa zapája kôpor.

Menšia konkurencia medzi rastlinami ako pri monokultúre preto sa dajú zasadiť hustejšie. Netreba to však preháňať (ehm, však Janka... keď chceme mať na 4 metroch štvorcových všeetko :D). Každá rastlinka potrebuje svoj priestor, ale niektoré rastú viac nad zemou, niektoré pod zemou. Niektoré sú vyššie, niektoré rastú viac pri zemi. Takže aj priestor "nad záhonom" je efektívnejšie využitý. Niektoé rastú radšej v polotieni iných. Niektoré sa radi vytiahnu na slniečko nad ostatných susedov.

Je to zmätok pre škodcov. Predstavte si takú hladnú nenásytnú húseničku v hriadke reďkoviek. Príde k prvej reďkovke, pekne ju obpapá: "Mňami mňam. Aha, ďalšia reďkovka hňeď vedľa! A ďalšia... Aha aj tam je..." A takto ide pekne doradu.
A teraz v polykultúre. Húsenička sa teší z prvej reďkovky. "Mňam mňam, super, paráda! Hmm, no aj ďalšiu by som si dala. Táto sa mi už míňa. Hmmm, kde je ďalšia reďkovka? Kôpor? Blééé. Tu je voľajaká mäta. Tu je mrkva :(. Ja chcéém svoju reďkovkúúúú!!!" No, bude to mať u nás ťažšie. Alebo bude hladná alebo sa odsťahuje :).
Hmyz vraj vníma vône a tvary rastlín. Keď sú však rôzne rastliny pokope, mätie ho to. Vône a tvary sa miešajú. My sme mali nejaké skočky na hriadke, ale nenapáchali veľa škody. A potvrdilo sa, že boli oblasti (na našom malom 2x2 m políčku), kam sa vôbec nedostali.

Rastlinky sa navzájom podporujú. Každá rastlina dodáva nejaké látky do pôdy. Napr. strukoviny viažu zo vzduchu do pôdy dusík, ktorý je potrebný pre rast všetkých rastlín. Nemusíme ani vedieť, ako ktoré rastliny pomáhajú, v polykultúre sa to vyrieši samo.

Na vzájomné kombinovanie rastlín existujú tabuľky, kto sa s kým má rád. A kto nie je dobrý sused. Výhodou polykultúry je, že to netreba študovať :D. Tu si to rastlinky usporiadajú samé. Ja zvyknem jedným očkom pozrieť, či som nevymyslela veľa zlých vzťahov na záhone, ale inak to neriešim.

Nevyčerpáva jednostranne pôdu, lebo každá rastlinka potrebuje iné látky. Keď navyše dodáme priebežne alebo na konci sezóny ďalší organický materiál, pôda sa pekne obnoví. Napr. môžme pridať kompost, alebo jednoducho nevezmeme zo záhonu všetok narastený živý, organický materiál, ale necháme ho tam ako potravu dážďovkám a baktériám.

Málo práce :).
1. Treba vysiať. Seje sa to naraz, takže to je chvíľka.
2. Treba polievať. Ale iba občas (ja dvakrát za týždeň). A ak máte dobrú pôdu, ktorá drží vlahu alebo neskôr, keď je už záhon riadne zazelenaný možno nebude treba polievať vôbec.
3. Treba zbierať úrodu. Ideálne každý deň, ale ja som zbierala tiež tak maximálne dvakrát do týždňa.
4. Plieť netreba. Teda aspoň nie vo veľkom. Burina nemá šancu a nezmestí sa :)
Proste pohoda

Zábava a dobrodružsvo. Keď rastlinky klíčili, zvykla som tipovať, čo mi to tam rastie. A tešiť sa, keď sa mi ich na ďalší krát podarilo určiť alebo ochutnať prvý minilístok. Polykultúra je taká krásna spleť rastliniek. Dá sa pri nej sedieť a pozerať a skúmať aj hodinu :) ako sú prepletené a pozerať ako pod veľkými reďkovkami klíčia malé šalátiky a tak. Treba si to zažiť :).

Ako siať polykultúru a na čo myslieť pri výbere rastliniek

V podstate stačí použiť sedliacky rozum, experimentovať a tešiť sa :). Vždy niečo narastie a ďalší rok sa dá z toho poučiť a niečo vylepšiť :). Tu sú však oporné body.

Siatie: maximálne 1 semienko na plôške 2x2,5 cm. Seje sa všetko naraz nedosieva sa na záhon neskôr. Ak chceme, môžme dosadiť neskôr priesady. Ale mne bolo vždy ľúto rastliniek, ktoré už vyklíčili, a pri dosádzaní by utrpeli. Takže som nechala len to čo som zasiala na začiatku.

Semienka sa sejú postupne po jednotlivých druhoch. Keby sme všetky druhy chytili do hrsti a rozhodili na 
záhon, tie ľahšie (šalát) by ďaleko nedoleteli a tie väčšie (hrach) by skončili na okraji. Takže najprv šalát potom hrach (alebo opačne :) nie naraz). 

Treba dodržať hustotu maximálne 1 semienko na plôške 2x2,5 cm. Stačí možno aj menej. Rastlinky sa totiž nepretrhávajú, ako býva zvykom, ale všetky čo narastú sa skonzumujú. Semienka sa po rozhodení zľahka rukou zahrabú.

Zber. Rastlinky sa zbierajú od kedy zaplnia záhon, aby sa uvoľnilo miesto ďalším. Čiže nečaká sa, kým všetky dorastú do tradičnej zberovej veľkosti. Jedia sa mladučké rastlinky. Takéto sú veľmi svieže a zdravé. Čiže napr. malé reďkovky aj s lístkami, mladučké šalátiky... Inak by zabránili rastu ďalších rastliniek. Stáva sa, že človek vytrhne reďkovku a pod ňou už klíči a krčí sa malý šalát, ktorý takto dostane priestor na rast. Ideálne je zbierať každý deň, lebo na polykultúre sa stále niečo mení.

Rastliny podobné maximálnym vzrastom
. Nezaraďovať veľmi veľké (paradajky, tekvice, zemiaky, slnečnice...) medzi malé (mrkva, reďkovka, šalát). Navzájom by si veľmi konkurovali, tienili a utláčali sa.

Rastliny rôzneho vzrastu, široké, štíhle, s hlbokými koreňmi, s plytkými koreňmi... Aby si veľmi nekonkurovali ani nad povrchom ani pod zemou. Ale aby do seba zapadli ako puzzle.

Rastliny rôznych čeľadí, kvôli rôznym požiadavkám na živiny, pestrosti a aby nemali rovnakých škodcov. Teda nevysiať napr. všetky kapustovité (to sú kapusta, kaleráb, brokolica, kel, a príbuzné sú reďkovky, rukola...).


Reďkovka a malý šalátik sa túlia k cesnaku (tri rôzne čeľade)

Rastliny rôznych a odrôd. Napríklad tri druhy reďkoviek, ktoré majú rôzny čas dozrievania. Aby sme mali reďkovky dlhšie. Viac úrod po sebe, nie jednu veľkú úrodu reďkoviek naraz.

Krátko aj dlhorastúce rastliny. Všetky rastlinky na záhone štartujú naraz - vysiatím. Ale každej trvá rôzne dlho, kým narastie a dá sa zbierať. Aby sme mali od jari do jesene úrodu. Treba skombinovať také, čo dospievajú v rôznych časoch.

Zaradiť pomocníkov. Rastlinky o ktorých vieme, že budú užitočné pre ostatné rastlinky. Napr. strukoviny (viažu dusík), bylinky (výrazné vône mätú škodcov), pre zeleninu liečivé rastlinky (nechtík, aksamietnice - pomáhajú s háďatkami a chorobami)... Podľa toho čo potrebujeme.


O tom, čo som vysiala a ako to dopadlo v prvej sezóne (2012) hovorí tento článok a nabudúce bude aj rok 2013 :).


Zdroj:
Ja som sa základy naučila na ekozahrady.com a z knižky Jaroslava Svobodu: Ekozáhrady.