Zeleninová polykultúra 2012 - moje skúsenosti

Zeleninová polykultúra je úžasný svet plný milých prekvapení a nečakaných objavov :).

Prvý rok (2012) som siala polykultúru koncom júna, lebo vtedy vznikla komunitná záhradka. Vzhľadom na tento neskorý termín som žiadnu zázračnú úrodu nečakala. Teda skôr žiadnu ako zázračnú.

Pôvod pôdy, ktorá bola použitá vo vyvýšenom záhone bol trošku pochybný - bola to taká nejaká kopa neživej hliny čo ostala ako odpad po stavebných úpravách. Ničím sme ju neobohatili, lebo humus / kompost nebol. Políčko bolo čerstvo navŕšené, čím sa aspoň zabezpečilo na začiatok prekyprenie a povrch pod políčkom sme pokryli kartónom, čo sťažilo prácu burine.

Netušila som, či nám vôbec niečo narastie. No radosť  odhodlanie boli obrovské. Veď to bola naša prvá "vlastná" "záhrada"!!! Ehm, veľká 2x2 metre :).

Chcela som zasadiť a vyskúšať všéétko :). Vzhľadom na to, že bolo už leto, vyberala som si druhy a odrody, ktoré narastú čím skôr. Nakoniec ostali po vytriedení podľa praktickosti a chúťok tieto zeleninky:

• Reďkovky červené
• Reďkovky biele
• Hrášok
• Rukola (čes. roketa, lat. Eruca sativa - taká tá vyšľachtená (širokolistá odroda), nie tá divá Rucola selvatica)
• Šalát ľadový
• Šalát hlávkový
• Kel kučeravý
• Brokolica
• Špenát
• Cibuľa (zo semienka)

Chodila som ich polievať a hlavne pozerať tak 1-2 krát do týždňa cestou domov z práce. Bola som veľmi zvedavá, ako sa im bude dariť, či niečo v tom suchu a teple vôbec vzíde a ako sa rastlinkám bude páčiť v polykultúre.

Najprv povyliezali nenápadné srdcovité lístočky a ešte nejaké tenučké. Všetky lístočky boli pre mňa záhadou. Jasné, že poznám zeleninu podľa listov, ale tieto klíčne lístky sú vtipne iné :). Keď boli dosť veľké, aby to prežili, kúsok som ochutnala. A zo srdiečkových lístkov sa vykľuli reďkovky. A koľko :D !!! Potom pribudol sem tam kôpor a veľa milých krásne bledozelených lístočkov mandľového tvaru. Jeeeej šalátiky!

Klíčiace reďkovky a šalátiky (27.6.2012)

Reďkovky narástli a čoskoro pokryli takmer celý povrch záhonu. Trošku neslávny osud postihol špenáty. Ešte im poriadne ani lístky nenarástli a už kvitli. Bolo ich veľa, ale nebola na nich žiadna "hmota", čo by sa dala jesť. Poučenie: špenát sa v lete neseje ;). Reďkovky sme takmer nestíhali jesť ale museli postupne von, aby šaláty mali miesto a nestihol ich osud špenátu a aby uvolnili miesto ďalším zeleninkám. Aj tak sme zbierali reďkovky postupne vlastne až do jesene.

Naše políčko v tvare "U" pokryté reďkovkami
(tá húštinka úplne vľavo je už susedné políčko)
(8.8.2012)

Reďkovky biele, červené a pomedzi bledozelené šaláty a kôpor
(8.8.2012)

Tu už prevládajú šalátiky, vidno aj kôpor, reďkovky, kvitne rukola
a pomedzi ešte nejaké kapustovité (asi kel kučeravý, ale vtedy som myslela, že brokolica :))
(30.8.2012)

To už bol pomaly august (mesiac a kúsok po siatí) a my sme stále fičali na reďkovkách pribudol občas nejaký mini-šalát, mali sme úrodu pár hrstí hrášku. Polovica bola zasadená v riadku akurát pod hranou strechy bez odkvapu. Takže vždý keď pršalo, dostala nakladačku a v podstate tam ani nič nenarástlo... Druhá polka vo vedľajšom riadku krásne zarodila :). A! Mali sme rukolu! Záplavu rukoly. Siali sme jej veľa, lebo z obchodov som ju poznala ako také malé krehké jemné lístočky a teda som čakala malé a milé rastlinky. Nuž, nektoré "rastlinky" narástli aj pol metra, listy boli dlhšie ako piaď a aj vcelku široké. Tak sme ju jedli až do konca sezóny a časť ešte ostala ako "zelené hnojenie". Ešteže sme takí dobrí rukoloví jedáci :). V obchodoch sa asi predávajú len mladé lístky alebo je to iný druh. Je fakt, že my sme ju ako mladú nestíhali jesť, tak nám niektorá "trošku" prerástla :).

Naša "zlatá" veľká rukola :) a pomedzi bojujúce šalátiky a kôpor
(rukola = všetky vykrojené lístky na obrázku, aj veľká rastlina vľavo hore)
(26.9.2012)

Niektoré časti políčka boli vyšli šalátovejšie a niektoré rukolovejšie
(aj sme to naschvál trošku nerovnomerne vysievali, ale skupinky vznikli inde, ako bol plán :))
(26.9.2012)

A vzadu pri stene vládnu brokolice (a bol hrášok), aby svojou veľkosťou nezvadzali iným)
(8.10.2012)

Na jeseň sme ešte slávnostne pozbierali úrodu brokolice. Ehm, jedna ružička s priemerom asi 8 cm :) ale pekná... Ostatné to do mrazov a snehu nestihli. Nestihli dorásť ani šaláty, ale tých mini sme zjedli dosť. Cibuľa sa zdala byť nemilosrdne prevalcovaná. Na začiatku vyhnala stebielka hrúbky pažítky, ale vzápätí sa beznádejne stratila v záplave reďkoviek a rukoly. A kučeravý kel? Zdalo sa, že ten jediný nevzišiel. No zdanie, občas klame :) a jar býva múdrejšia jesene (či ráno večera? :D) a dozvieme sa, čo sme nevedeli... napr. o cibuli a o keli. Alebo ako sa hovorí: nie je všetko brokolica, čo sa ako brokolica blyští :D.

Naša týždňová úroda na vrchole sezóny (možno 4 týždne po sebe bola taká)
Zľava: sáčok šalátov - vľavo hore, sáčok reďkoviek - jeme aj listy, igelitka rukoly - vpravo hore
(26.9.2012)

Naša najkrajšia brokolica vyhrievajúca sa v novembrovom slniečku pri stene
(11.11.2012)

Na jeseň bolo políčko pokryté nespotrebovanou zeleninou, ktorá tam ostala celú zimu ako mulč. Jeseň bola hektická, takže kým napadol sneh iný mulč som dať nestihla. Len potom na jar som tam hodila trošku skompostovaného lístia, skôr na pohnojenie.

Prvý sneh, koniec zberu (6.12.2012)

Na to, že sme v roku 2012 siali v júni, sme mali nádhernú úrodu. Teda, aspoň ja som bola nadšená :). Osvedčili sa najmä reďkovky, rukola a šaláty. Zeleninová podkultúra ako taká si ma veľmi podmanila. Tešila som sa na ďalšiu jar, že začnem siať skôr. Bola som zvedavá, čo všetko môže vyrásť keď využijem celú sezónu naplno.

Tak som začala skoro. V prvej polke apríla. Dva týždne potom ako sa rozpustil posledný sneh... A to už je ďalší príbeh :)