Stránky

piatok 26. septembra 2014

Zeleninová polykultúra 2013 - moje skúsenosti

Na to, že sme v roku 2012 siali v júni, sme mali nádhernú úrodu. Teda, aspoň ja som bola nadšená :).
Vydarili sa nám reďkovky, rukola a šaláty. Zeleninová polykultúra ako taká sa veľmi osvedčila. Tešila som sa na ďalšiu jar, že začnem siať skôr. Bola som zvedavá, čo všetko môže vyrásť keď využijem celú sezónu naplno.

Tak som začala skoro. V prvej polke apríla. Dva týždne potom ako sa rozpustil posledný sneh.
Na políčku ma už čakali milé kvietky chochlačky, ktorá sa tu uchytila za ten rok. Nechala som ich, nech si rastú :). Boli krásne a určite sa nektáru potešili aj prví jarní hmyzoví hladoši. Odkvitli a stratili sa (úplne zmizli do podzemného sveta aj s listami), kým bola zeleninka ešte malá.

Stredom políčka (po celej dĺžke, ako keby som obtiahla písmeno U) som vytvorila priehlbinku, aby voda vsakovala a nestekala po bokoch políčka pomedzi tehly, ako sa stávalo rok predtým. Bola to len malá povrchová úprava, ale podarilo sa mi vyhrabať zopár dážďoviek, ktoré ma veľmi potešili. Mŕtva hlina sa po roku prebudila k životu. Našla som aj pár mini cibuliek z minulej sezóny. Sranda, takže neboli úúúplne prevalcované ostatnou zeleninou :) len sa schovali a potom na jar znovu vyhnali. Nechala som ich rásť ďalej.

Od susedov k nám prerástla mäta. Bola som rada tomuto "darčeku", keďže je to aromatická bylinka a svojou vôňou sťažuje prácu škodcom. Rozsadila som ju do rohov políčka.

Zimu prežili aj malé rastlinky - také 10 centimetrové - zeleninky pripomínajúce mladú brokolicu.

Rozhodla som sa túto sezónu vyskúšať ďalšie nové druhy zeleniny a zasiať tie víťazné z minulého roka. Vďaka dlhšej nadchádzajúcej sezóne som si mohla vyberať aj dlhšiedozrievajúce a pomalšie rastúce, aby som mohla niečo stále zbierať v ktorejkoľvek fáze sezóny. Takže to bolo pestrejšie.

Políčko v júli


Krásna dobrodružná džungľa :)

Moja zostava zeleniny 

na naše 2x2m políčko pre rok 2013 bola takáto (s popisom očakávaní a výsledov):

  • Horčica a pohánka 
    Plán bol, že rýchlo zakryjú pôdu a buď sa zjedia ako mladé výhonky, alebo poslúžia ako zelené hnojenie. Chcela som tento rok aj trošku menej reďkoviek, ktoré tiež slúžia na rýchle zakrytie pôdy.
    Z jari sme zbierali postupne byľky a listy horčice a občas pohánky - tej sa veľa neurodilo. Zopár rastliniek horčice prežilo v podstate celú sezónu, kvitli - takže poskytovali hmyzím obyvateľom cennú potravu a nám občas spestrenie šalátu. Horčica sa v podstate zberom nedá zničiť :D (pokiaľ sa nevytrhne). Niektoré som odtrhla kúsok nad zemou, že koreň nechám ako hnojivo v pôde, ale vyrašili znovu, bez ohľadu na to, ako často som ich zbierala. Je to ale iba jednoročná rastlinka. Takže pokiaľ nedozrejú semienka a nevysejú sa (aj samé to zvládnu) na ďalší rok zmizne.
  • Reďkovky (červené guľaté, biele guľaté aj podlhovasté).
    Reďkovky predsa musia byť :). Prišli na rad hneď po jarných výhonkoch horčice. Jedli sme ich najmä ako listovú zeleninu.
Reďkovková kytica (jún)
  • Hrášok cukrový aj normálnyNasadila som ich preto, že viažu dusík a hnoja tak ostatné rastlinky. Na cukrový som bola zvedavá a tešila som sa, že sa budú dať jesť aj struky :) = urodí sa na ňom viac užitočnej hmoty :).
    Narástla nám záplava hrášku, ktorý pokryl skoro celý záhon. Úroda bola pekná - niekoľko sáčkov (aspoň 3). Mala som ale trošku obavy o ostatné utláčané zeleninky. Poučenie: aj menej hrášku stačí :) a skúsim ponad záhon natiahnuť špagát, aby sa hrášok neváľal. Ostalo by viac priestoru a vzduchu ostatným rastlinkám.
    Možno aj vďaka tomuto zahusteniu reďkovky rýchlo vybehli do kvetu (ale to nevadí ;)).
  • Šaláty - ľadový, hlávkový a neodolala som v Lidli semienkam "Zmes listových baby šalátov na česanie" (ružové, fialové, zlené, kučeravé, vlnkaté...).
    Na prvý pohľad vyzerali ako všelijaké farebné a prešľachtené rastlinky aj keď možno neboli. Mne sú milšie tie prírodebližšie odody. Vzala som si ich najmä preto, že som sa chcela ten rok zamerať aj na estetickú stránku zeleninkového záhonu a vniesť tam rôzne farby, tvary a kvety a vzory. Od tejto myšlienky som rýchlo upustila a priznala si, že aj tak sa mi najviac páči "prírodná" divočinka :) a vysiala tradične - chaoticky :).
    Hlávkové  ľadové šaláty sme pojedli ešte v ich mini forme a tiež vybiehali do kvetu. Akurát v rohu bolo miesto, tam vyrástol jeden krásny veľký.

    Prekvapili však listové šaláty. Zbierali sme z nich listy oddola celú sezónu (2 mesiace?) a stále pekne dorastali. Vyťahovali sa dohora, ako keby išli do kvetu, ale stále mali veľa pekných listov a tvorili take vyššie poschodie záhonu. Naozaj kvitnúť začali až na jeseň. Odložila som si z nich semiačka, ktoré v r. 2014 úspešne vzišli :). Listové šaláty sa určite oplatia pestovať hlavne v podmienkach, keď je malá rozloha záhradky / na balkóne..., sú to vlastne také poschodové šaláty :) Navyše si myslím, že keď si rastlinka (listový šalát) raz vytvorí dobrý koreňový základ, tak po zbere listov vytvorí novú ružicu listov rýchlejšie, ako keď sa pozbiera hlávkový šalát celý a vyseje sa úplne nový.
júlové listové šaláty

júlový hlávkový šalát v objatí s kučeravým listovým
  • Rukola
    Tentoraz tá divšia lat. Rucola selvatica. Rástla v našej komunitnej záhrade na bylinkovej špirále. Páčila sa mi viac ako tá naša vyšľachtená. Mala iba malé lístky, ktoré mali veľmi príjemnú chuť aj keď boli staršie. Tá naša mala staršie listy už riadne štipľavé. Tak som si predchádzajúci rok som z nej odložila možno 30 semienok. Semienka vzišli a robili radosť. Je to trvalka, takže rastlinky prežili aj zimu a na jar 2014 vyrašili znovu - medzi prvými. V tomto vidím aj jej veľkú výhodu. Robí ju to jednou z prvých zelenín. V podstate začne mať listy hneď ako prejdú nepretržité mrazy.
Rukola - trvalka v apríli
Pripravená na jedenie :)
  • Novozélandský špenát
    pre zmenu po minuloročnom klasickom.
    Vysiala som ho však asi priskoro a v studenej zemi nevzišiel... V r. 2014 som si ho už pre istotu predpestovala, výsledky neskôr zverejním :).
  • Paštrnák
    ten mám veľmi rada. Zaradila som ho, aby boli aj nejaké dlhšierastúce zeleninky a pestrejšie (pribudlo viac mrkvovitých).
    Vysiala som ho možno až priveľa :), aj keď ozaj len "zopár kusov". Je to totiž aj nad povrchom dosť veľká rastlina - má riadne listiská (nie také jemnučké ako napr. mrkva). Spolu s hráškom, aj keď v menšej miere, bol hlavným utláčateľom ostatných zelenín.
    Úroda bola však veľmi pekná. Už počas roka som sa snažila občas nejaký vytiahnuť zo zeme, ale aj v prípadoch, že bolo popršané, zvačša mi pri ťahaní ostali v ruke len listy a koreň v zemi... Paštrnák má totiž riaadne dlhý koreň, ktorý veeľmi dobre drží v zemi. Počas sezóny som nechcela ryť/rýľovať okolo paštrnákov, lebo v tesnej blízkosti rástli iné zeleninky. Poučenie pre mňa, paštrnák vysiať na miesta, kde sa dá v pohode ryť alebo vo väčšej vzdialenosti od ostatných rastliniek. Zgustla som si na ňom však vo februári. Plán bol zbierať ho priebežne počas zimy, ale skôr som nestihla. Bola som zvedavá, či prežije zimu. Prežil :) a úroda bola krásna :).
Fakt má dlhý koreň
a napriek mokrej pôde, keď som ho v takomto vykopanom stave ťahala, tak sa na dne jamy odlomil :)
Paštrnák vo februári 2014

Úroda z polícka 2x2 metre, kde rástla celý rok obrovská kopa inej zeleniny.
február 2014

  • Petržlen
    síce ten obyčajný ale hlavne na vnaťku. Vraj má vnať výraznejšiu chuť ako pri petržlene kučeravom, kde je asi zase tej vnate viac... Zaradila som ho okrem chte z rovnakých funkčných dôvodov ako paštrnák: aby boli aj nejaké dlhšierastúce zeleninky a pestrejšie (pribudlo viac mrkvovitých).
    Rástol, ale v hustej výsadbe sa strácal a bol maličký (vnaťka aj koreň). Navyše sa nemá rád so šalátom. Na šalátoch nebolo vidieť, že by protestovali, ale petržlenu sa na rozdiel od paštrnáku u mňa až tak nepáčilo. Niektoré, čo rástli na kraji záhona narástli pekné, ostatné slúžili skôr pre spestrenie polykultúry. Poučenie: nesiať petržlen do hustej výsadby, nesiať ho so šalátom; polykultúra je super, lebo aj napriek nepriaznivým podmienkam si niektoré rastlinky našli priaznivé miesta (okraje) :).
  • Cibuľu a cesnak
    len zopár na spestrenie spoločenstva.
    Ani som ich nezbierala, len som si na chuť občas odtrhla vňaťku. Prežili 2 zimy, medzitým som aj dosadila zopár. Ich ďalší osud som však už nemohla sledovať, lebo miesto v záhradke prebrali nový nájomníci.
  • Čínsku kapustu a ružičkový kel
    lebo som neodolala a bola zvedavá, ako rastú :)
    Ružičkový kel mal milú úrodu. V zime viackrát tak za dve dlane ružičiek. Schrúmali sme ich len tak surové. Veeeľmi nám chutili. Bola to výborná svieža zeleninka a spestrenie v zimnom období.
    Čínske kapusty rástli - asi 5 ich vzišlo :). Spočiatku sa vôbec nepodobali na svoju podobu z obchodov. Skôr vyzerali ako prerastené prvosienky - nemali žiadnu hlávku, iba prízemnú ružicu guľatých listov. Postupne sa zahlavatili. Jednu sme zjedli, ostatné som nechala dorásť a už sme sa k nim nedostali :). Resp. rástli, ale stále ich papali nejaké zvieratká a ja som čakala, kedy kapusty vyhrajú, až prišla zima... Jedna kapustička prežila zimu, ale zjedli ju na jar slizniaky... Kde sa vzali neviem, lebo po minulé roky tam žiadne neboli :). Ale boli to asi poslovia slizniakového roku 2014.
Maličká čínska kapusta a druhá vedľa (jún)
Tá istá čínska kapusta v najväčšej veľkosti (júl)

  • Neskôr som dosadila paradajky a kapucínku z vlastných priesad. Skôr na posilnenie obranyschopnosti  ako kvôli úrode.
    Kapucínky mali zopár kvietkov, ale zistila som, že existuje ťahavá aj neťahavá forma. Ja som chcela ťahavú (o tej druhej som nevedela) a kúpila som omylom tú malú. Takže si kapucínky ťažšie hľadali miesto v záhone ako keby mohli vyslať svoje šľahúne na všetky strany.
    Aj paradajky sa urodili na moje prekvapenie. Možno zo 20-30 maličkých paradajok sme zjedli :) a boli výýborné. Poučenie: páčilo sa im pod strechou, kde na ne nepršalo; navyše boli pri kamennom múre, ktorý bol vyhrievaný slniečkom.
Kapucínka v objatí s rukovou a nakúkajúci paštrnák so šalátom (júl)

  • Kel kučeravý
    jedna z najvďačnejších zeleniniek! Ukázalo sa, že tie "malé 10 centimetrové rastlinky podobné mladej brokolici", čo ma na jar vítali na záhone a prežili celú predchádzajúcu zimu boli mladé kelíky. Keďže už boli zakorenené, krásne rýchlo vyrástli a postupne odspodu sme oberali z nich listy po troške celú sezónu. Najviac potom na jeseň a v zime. Mám odskúšanú osobne len dve zimy. Prvá mala kvalitnú snehovú prikrívku a mráz a druhá bola skoro bez snehu a bez mrazu. A kel prežil úúúplne v pohode - u mňa bez akejkoľvek starostlivosti. Mám referencie od ľudí, ktorí ho pestujú, že sa dá aj zakryť na zimu. Vraj má lepšiu chuť po prvých mrazoch. Neviem, mne chutil veľmi aj v lete :). Má jemnejšiu a príjemnejšiu chuť ako kel hlávkový a patrí medzi najzdravšie zeleniny.

A ty si čo? Malá milá "záhadná" rastlinka vítajúca ma po zime v apríli na záhone :)
Neskôr sa ukázalo, že kel kučeravý :)


Polykultúra sa mi veľmi osvedčila. Určite ju budem siať aj teraz (2014), aj najbližšie roky a bude ma to ešte dlho baviť. Veď kto by nechcel zeleninku bez trhania buriny, so zdravými susedskými vzťahmi, dobrodružstvom džungle a bohatstvom aj na malej ploche :).

Hrášok, kel, reďkovka, šaláty, cibuľka - z každého rožka troška :)
(jún)

štvrtok 24. apríla 2014

Divá zeleninka

Kým narastie prvá zeleninka v záhradke, rada využívam "divú zeleninku". Sú to divorastúce rastlinky a bylinky, ktoré sa tradične zvykli používať ako zelenina, časom sa však na ne zabudlo a nahradila ich zelenina "tradičná", ktorá je v supermarketoch 12 mesiacov v roku (rovnaká).
Môj obľúbený recept na divú zeleninku je momentálne "špenát". Dávam ju aj do zeleninovo-ovocných džúsov, čo si občas odšťavujem, alebo do smoothies. Pridávam ju k tradičnej zelenine do šalátov. Tam sa chute divej a tradičnej zeleninky pekne vyvážia. Divá zeleninka šalát "okorení" a poskytne príjemnú sviežosť. Tradičná zeleninka zase zmierni výraznú chuť a občasnú horkosť tej divej.
Divé rastliny majú veľa minerálov a zdravých látok, sú prispôsobené drsnejším podmienkam ako tradičná zelenina. Mne pomáhajú po zime dohnať výživový a chuťový-čerstvozeleninkový deficit. Nehovoriac o tom, že ešte aj ušetrím, keď spapám tašku divej zeleninky oproti kúpenej ;).

Špenátik - recept

(množstvá sú podľa chuti)

  • Cibuľa
  • Cesnak
  • Divá zeleninka
  • Soľ
  • Mleté čierne korenie
  • Voda

Postup
Na oleji opražím nakrájanú cibuľku a cesnak. Pridám soľ, mleté čierne korenie a divú zeleninku (pokrájanú na príjemné kúsky). Podlejem trošku vodou a pod pokrievkou dusím podľa chuti. Podávam špenátik ako zeleninovú prílohu k mnohým jedlám. Pre samostatné jedlo zvyknem pridať huby, alebo vajíčko (ála praženica) alebo oboje :).

Už dlho sa chystám vyskúšať nejaké iné korenia alebo obmeny tohoto receptu. Zatiaľ som sa k tomu však nedostala, lebo táto základná verzia mi veľmi chutí :).

Zoznam mojich obľúbených rastliniek

Do svojho jedálnička som ich zaraďovala postupne. Naučila som sa ich rozoznávať, pozorovala, kde rastú a kde sú čisté miesta pre zber. Opatrne skúšala, či sú ozaj jedlé, resp. či ich za také bude považovať ak môj žalúdok. Konzumujem ich už 5 rokov, ale odporúčam opatrný postup pre nováčikov ;). Hoci také rastlinky ako púpava a skorocel poznám od malička, podarilo sa mi v začiatkoch nazbierať aj niečo iné. Klamlivé sú hlavne malé nekvitnúce rastlinky... Ukázalo sa to až chuťou :). Ono sa to zistilo vždy veľmi rýchlo. Divé zeleniny sú zväčša trochu horkasté, ale až keď sa človek pomýli, zistí, čo znamená "horké" a ako chutí "burina" :D.

Žihľava

Základná špenátová zelenina. Dá sa pridať aj do šalátov, ale vždy ju treba predtým blanšírovať alebo na pár minút zaliať vriacou vodou, aby nepŕhlila. Surovú ju pridávam do štiav a smoothies, tam sa pŕhlivé chĺpku mechanicky zneškodnia.
Zbieram mladé vrcholky - odstrihnem stonku tak s 2-3 pármi listov. Dá sa naučiť chytať aj do holej ruky tak, aby veľmi nepŕhlila.

Zo žihľavy zbieram cca 6 vrchných lískov

Púpava

Mňam :D. Hocikedy som v záhrade trošku hladná tak objedám kvietky aj so šťavnatými stonkami. Viem, púpava je horká. Ale mne sa takto na jar tá horko-svieža chuť doslova žiada.

Listy, kvety, stonky, puky sa dajú pridávať do šalátov. Ale najradšej mám teraz špenát  púpavových listov
Skúsila som aj pozbierať nerozkvitnuté puky  vyrobiť z nich kapari podľa tohoto receptu, ale pridala som aj stúčiky cesnaku, bobkový list a borievky ako sa písalo v inom recepte. Uvidíme, čo z toho vznikne :)

Hviezdica prostredná

Kým ešte nerástlo takmer nič iné zbierala som túto bylinu. Určite ju poznáte, je to veľmi častá burinka v záhradách :). Obľubujú ju aj sliepky - u mojich starkých sa preto volá "kuriačka". Najlepšia je, kým ešte nekvitne. Do šalátov a samozrejme :), do špenátu. Surová chutí ako nezrelé kukuričné šúľky. Kto má rád túto chuť , tak toto je bylinka práve pre neho :). Výhoda je, že rastie celý rok.

foto wikimedia

Skorocel

Milujem skorocel do šalátov  - hlavne kopijovitý (taký ten úzky). Má takú jedinečnú chuť! Takú ... skorocelovú :D.

Hluchavka

Ja zbieram purpurovú (inú som nenašla), ale rovnako sa dá využiť aj biela. Niektoré knihy trdia, že má výbornú šampiňónovú chuť, niektoré, že nie moc dobrú, s jemne plesnivým podtónom :D. Ja sa pripájam skôr k tej zatuchnutej (plesnivej) skupine, ale je to ozaj jemné a mne to vlastne ani nevadí. Dávala som ju do špenátov, keď som pridávala aj huby - vtedy tie chute hluchavky a húb splynú :D. Hlavne skoro zjari, keď nič iné nerástlo, iba hviezdica, bola hluchavka výborným spestrením. Teraz, keď už je prírodný švédsky stôl bohatý, siahnem po hluchavke menej často.

Ďatelina

Nemá žiadnu výraznú chuť, takže sa dá použiť ako doplňujúca hmota k ostatným bylinám, alebo odšťavovať. Traduje sa, že vraj má veľa bielkovín (poznáte nejaký relevantný zdroj na túto informáciu?).

Brezové listy

Sú najlepšie, čo najmladšie. Neskôr sú tvrdé a horkejšie. Papám ich surové. Majú veľkú výhodu, že nerastú na zemi. Dajú sa totiž zbierať aj na sídliskách a nehrozí "kontaminácia" od psíkov.

Lipové listy

Majú ie isté výhody ako brezové listy. Chuťovo sú ešte lepšie.

Smrekové výhonky

Mladé nové smrekové výhonky, ktoré teraz začínajú pučať si zvyknem zobnúť ráno cestou na autobus :). Opäť, čím mladšie, tým lepšie. Staršie mi trošku ležia v brušku ;), ale mladé sú mäkkučké, svieže, prekvapivo kyslasté! a so sviežou vôňou ihličia. Vraj majú veľa C vitamínu (tiež sa to tak traduje).
Existujú na ne aj všelijaké recepty, napr. sirup, ale nemám ich vyskúšané.


Dajú sa zbierať ešte...

... napr. sedmokrasky, ktoré teraz tozkvitajú - kvety aj listy, rôzne divé pažítky, cesnačka a koopa ďalších. Možno napíšm časom pokračovanie.

Šalátik z valeriánky, doplnený o prvosienkové kvety, hluchavkové kvety, skorocel, ume ocot a vodu


Moje obľúbené knižky na túto tému sú:
  • Plané rostliny k jídlu - Detlev Henschel (teraz je na Slovensku asi vypredaná)
  • Rajská zahrada - Pěstujeme jedlé vytrvalé rostliny - Alexander Heil
    Je vždy fajn mať viac nezávislých zdrojov informácií, lebo niektoré rastliny nie sú dobré keď sa jedia vo veľkom, alebo majú nejaké obmedzenia. A napríklad táto kniha to nie vždy uvádza... Plané rostliny k jídlu má zase upozornení možno aj viac ako treba (ale to je vždy lepšie).
Určite existujú aj ďalšie knižky a posledný rok-dva sa na internete vyrojilo veľa stránok spracúvajúcich túto tematiku. Viaceré čerpajú z "Plané rostliny k jídlu".

streda 19. februára 2014

Zeleninová polykultúra 2012 - moje skúsenosti

Zeleninová polykultúra je úžasný svet plný milých prekvapení a nečakaných objavov :).

Prvý rok (2012) som siala polykultúru koncom júna, lebo vtedy vznikla komunitná záhradka. Vzhľadom na tento neskorý termín som žiadnu zázračnú úrodu nečakala. Teda skôr žiadnu ako zázračnú.

Pôvod pôdy, ktorá bola použitá vo vyvýšenom záhone bol trošku pochybný - bola to taká nejaká kopa neživej hliny čo ostala ako odpad po stavebných úpravách. Ničím sme ju neobohatili, lebo humus / kompost nebol. Políčko bolo čerstvo navŕšené, čím sa aspoň zabezpečilo na začiatok prekyprenie a povrch pod políčkom sme pokryli kartónom, čo sťažilo prácu burine.

Netušila som, či nám vôbec niečo narastie. No radosť  odhodlanie boli obrovské. Veď to bola naša prvá "vlastná" "záhrada"!!! Ehm, veľká 2x2 metre :).

Chcela som zasadiť a vyskúšať všéétko :). Vzhľadom na to, že bolo už leto, vyberala som si druhy a odrody, ktoré narastú čím skôr. Nakoniec ostali po vytriedení podľa praktickosti a chúťok tieto zeleninky:

  • Reďkovky červené
  • Reďkovky biele
  • Hrášok
  • Rukola (čes. roketa, lat. Eruca sativa - taká tá vyšľachtená (širokolistá odroda), nie tá divá Rucola selvatica)
  • Šalát ľadový
  • Šalát hlávkový
  • Kel kučeravý
  • Brokolica
  • Špenát
  • Cibuľa (zo semienka)

Chodila som ich polievať a hlavne pozerať tak 1-2 krát do týždňa cestou domov z práce. Bola som veľmi zvedavá, ako sa im bude dariť, či niečo v tom suchu a teple vôbec vzíde a ako sa rastlinkám bude páčiť v polykultúre.

Najprv povyliezali nenápadné srdcovité lístočky a ešte nejaké tenučké. Všetky lístočky boli pre mňa záhadou. Jasné, že poznám zeleninu podľa listov, ale tieto klíčne lístky sú vtipne iné :). Keď boli dosť veľké, aby to prežili, kúsok som ochutnala. A zo srdiečkových lístkov sa vykľuli reďkovky. A koľko :D !!! Potom pribudol sem tam kôpor a veľa milých krásne bledozelených lístočkov mandľového tvaru. Jeeeej šalátiky!

Klíčiace reďkovky a šalátiky (27.6.2012)

Reďkovky narástli a čoskoro pokryli takmer celý povrch záhonu. Trošku neslávny osud postihol špenáty. Ešte im poriadne ani lístky nenarástli a už kvitli. Bolo ich veľa, ale nebola na nich žiadna "hmota", čo by sa dala jesť. Poučenie: špenát sa v lete neseje ;). Reďkovky sme takmer nestíhali jesť ale museli postupne von, aby šaláty mali miesto a nestihol ich osud špenátu a aby uvolnili miesto ďalším zeleninkám. Aj tak sme zbierali reďkovky postupne vlastne až do jesene.

Naše políčko v tvare "U" pokryté reďkovkami
(tá húštinka úplne vľavo je už susedné políčko)
(8.8.2012)

Reďkovky biele, červené a pomedzi bledozelené šaláty a kôpor
(8.8.2012)

Tu už prevládajú šalátiky, vidno aj kôpor, reďkovky, kvitne rukola
a pomedzi ešte nejaké kapustovité (asi kel kučeravý, ale vtedy som myslela, že brokolica :))
(30.8.2012)

To už bol pomaly august (mesiac a kúsok po siatí) a my sme stále fičali na reďkovkách pribudol občas nejaký mini-šalát, mali sme úrodu pár hrstí hrášku. Polovica bola zasadená v riadku akurát pod hranou strechy bez odkvapu. Takže vždý keď pršalo, dostala nakladačku a v podstate tam ani nič nenarástlo... Druhá polka vo vedľajšom riadku krásne zarodila :). A! Mali sme rukolu! Záplavu rukoly. Siali sme jej veľa, lebo z obchodov som ju poznala ako také malé krehké jemné lístočky a teda som čakala malé a milé rastlinky. Nuž, nektoré "rastlinky" narástli aj pol metra, listy boli dlhšie ako piaď a aj vcelku široké. Tak sme ju jedli až do konca sezóny a časť ešte ostala ako "zelené hnojenie". Ešteže sme takí dobrí rukoloví jedáci :). V obchodoch sa asi predávajú len mladé lístky alebo je to iný druh. Je fakt, že my sme ju ako mladú nestíhali jesť, tak nám niektorá "trošku" prerástla :).

Naša "zlatá" veľká rukola :) a pomedzi bojujúce šalátiky a kôpor
(rukola = všetky vykrojené lístky na obrázku, aj veľká rastlina vľavo hore)
(26.9.2012)

Niektoré časti políčka boli vyšli šalátovejšie a niektoré rukolovejšie
(aj sme to naschvál trošku nerovnomerne vysievali, ale skupinky vznikli inde, ako bol plán :))
(26.9.2012)
A vzadu pri stene vládnu brokolice (a bol hrášok), aby svojou veľkosťou nezvadzali iným)
(8.10.2012)
Na jeseň sme ešte slávnostne pozbierali úrodu brokolice. Ehm, jedna ružička s priemerom asi 8 cm :) ale pekná... Ostatné to do mrazov a snehu nestihli. Nestihli dorásť ani šaláty, ale tých mini sme zjedli dosť. Cibuľa sa zdala byť nemilosrdne prevalcovaná. Na začiatku vyhnala stebielka hrúbky pažítky, ale vzápätí sa beznádejne stratila v záplave reďkoviek a rukoly. A kučeravý kel? Zdalo sa, že ten jediný nevzišiel. No zdanie, občas klame :) a jar býva múdrejšia jesene (či ráno večera? :D) a dozvieme sa, čo sme nevedeli... napr. o cibuli a o keli. Alebo ako sa hovorí: nie je všetko brokolica, čo sa ako brokolica blyští :D.

Naša týždňová úroda na vrchole sezóny (možno 4 týždne po sebe bola taká)
Zľava: sáčok šalátov - vľavo hore, sáčok reďkoviek - jeme aj listy, igelitka rukoly - vpravo hore
(26.9.2012)
Naša najkrajšia brokolica vyhrievajúca sa v novembrovom slniečku pri stene
(11.11.2012)
Na jeseň bolo políčko pokryté nespotrebovanou zeleninou, ktorá tam ostala celú zimu ako mulč. Jeseň bola hektická, takže kým napadol sneh iný mulč som dať nestihla. Len potom na jar som tam hodila trošku skompostovaného lístia, skôr na pohnojenie.

Prvý sneh, koniec zberu (6.12.2012)

Na to, že sme v roku 2012 siali v júni, sme mali nádhernú úrodu. Teda, aspoň ja som bola nadšená :). Osvedčili sa najmä reďkovky, rukola a šaláty. Zeleninová podkultúra ako taká si ma veľmi podmanila. Tešila som sa na ďalšiu jar, že začnem siať skôr. Bola som zvedavá, čo všetko môže vyrásť keď využijem celú sezónu naplno.

Tak som začala skoro. V prvej polke apríla. Dva týždne potom ako sa rozpustil posledný sneh... A to už je ďalší príbeh :)

nedeľa 19. januára 2014

Reďkovky netradične

Nielen koreň chrumkavý

Reďkovky sa ľahko sejú, rýchlo rastú, sú chrumkavé, šťavnaté, jemne pikantné a býva to jedna z našich prvých jarných zelenín (hneď po tých divých).

Niekedy sa mi stáva, že sa nesústredia na koreň, ale začnú vybiehať do kvetu. Súvisí to nejako s počasím, dĺžkou dňa, hustotou reďkoviek a vôbec so starostlivosťou. Ak niekto viete presnejší mechanizmus, napíšte, rada svojim reďkovkám lepšie porozumiem.

Na druhej strane to však vôbec nevadí - z koreňovej zeleniny sa stane zelenina listová :). A nielen to...

Listy šťavnaté

Listy však jeme aj z "normálnych" reďkoviek, ktoré pekne narástli pre koreň, a aj z tých "vybehnutých". V niektorých končinách sveta patria reďkovkové listy k bežnej zelenine.

My sme si listy a mladé šťavnaté stonky reďkoviek vybiehavších do kvetov obľúbili hlavne v šalátoch. Majú veľmi príjemnú, čerstvú, "zelenú" chuť s mierne reďkovkovou príchuťou. Najskôr sme ich zvykli blanšírovať, aby zjemneli a tak ich nadrobno posekané pridávať do šalátov. Neskôr nám zachutili aj surové. Asi nie sú kráľovnou medzi listovými zeleninami, ale keď už sme si dopestovali vlastné reďkovky, tak mi je ľúto tie krásne zelené listy len tak zahodiť a zjesť iba malú buľvičku. Navyše zeleninky a hlavne listovej nikdy nie je priveľa ;).

Ďalšie využitie našli lístky a stonky v zeleninových šťavách, ktoré si každý deň z rôznej zeleniny odšťavujeme. Tu sa spotrebovali naozaj rýchlo :).

Chutili nám aj listy urobené na spôsob špenátu. Tu je však dobré použiť len mäkké časti, lebo hrubšie stonky sú trošku "žuvacie".

Niekto robí z reďkovkových listov aj polievky alebo cesnakové pesto. Toto zatiaľ nemám vyskúšané.
Tak či tak, reďkovkové listy sú vďačná zelená zeleninka, ktorou sa dajú doplniť podľa fantázie rôzne jedlá. Teším sa na nové reďkovkové objavy.

Čo z tohoto "šalátu" vykúzlime? :)

Kvety malé brokoličky

Jedlé sú aj kvety. Kým nerozkvitnú, tak púčiky chutia podobne ako brokolica. Jediný problém je, že z toho množstva (ozaj skromných malých kvietkov) sa nikto nenaje :). Ale to nevadí, dajú sa napr. pridať do šalátu na spestrenie.

Rozkvitnuté kvietky zase poslúžia ako milá dekorácia šalátov, alebo taniera. Vraj patria medzi najľahšie dopestovateľné jedlé kvety.

Plody milo prekvapivé

Podľa mňa je však škoda zjesť všetky kvety, lebo plody ozaj stoja za to! To sme zistili, keď sme sa dostali do fázy, že sme prečkali kvitnutie ešte nestihli zjesť všetky reďkovky na buľvičky a listy. Inak v tejto fáze sú už niektoré reďkovky (myslím, že u más to bol hlavne druh biele - podlhovasté) riadne urastené rastlinky. Možno aj meter mali niektoré z našich, niektoré rozkonárené, nektoré popadané, plaziace sa po zemi. Vôbec sa už nepodobali na tie malé milé tradičné rastlinky. Keby som nevedela, čo som siala, tak ich ani nespoznám :D. Boli to krásne majestátne rastliny. Kvitli a plodili zároveň.

A reďkovkové plody? Mňam :). Sú zelené a šťavnaté. Vyzerajú trošku ako struky (botanicky sú to šešule). A chuťou pripomínajú mladý hrášok.

My sme ich jedli surové a zjedli sa veľmi rýchlo :D. Čítala som, že nejakej rodine nechutili reďkovky (buľvičky tradičné), tak začali pestovať reďkovku na plody a celá rodinka bola nadšená :).
Reďkovkové listy sú fajn (aj keď nám ozaj chutia), ale reďkovkové plody... Hmmm... Tých vieme zjesť naozaj dosť, naozaj rýchlo :D. Pre nás sú plnohodnotná zelenina a myslím, ze tento rok si špeciálne na ne nechám niektoré urastenejšie rastlinky :).

Reďkovkové plody s cherry paradajkami a ružičkovým kelom

Semienka vlastné

Keď už sme mali plody, bolo to len kúsok od dopestovania vlastných semienok pre ďalší rok. Neostalo ich na jeseň veľa. Ale vďaka teplej zime som ešte v decembri pozbierala ďalšiu várku a tá bola požehnaná :). Nie všetky semienka vyzerali zdravo, ale ak vzíde aspoň polovica, tak nemusím kupovať. A som zvedavá, čo mi z nich narastie.

V jednom peknom plode ich bolo tak 5, takže keď človek nechá dozrieť 20, má 100 reďkoviek :). Ja som mala skôr menšie plody tak v priemere po 3 semienka, ale zase ich bolo niekoľko desiatok.

Ak je semienok priveľa, dajú sa aj priamo jesť, podobne ako horčičné semienka, ako korenie. V zime sa z nich dajú pestovať klíčky resp. výhonky na vate alebo v pôde podobne ako žerucha. Ak to niekto máte vyskúšané, dajte vedieť.


Určite celá táto cesta premeny trvá reďkovkám dlhšie ako sa bežne pestujú, ale bola to zábava a dobrodružstvo - spoznať aj túto stránku reďkoviek :).

Zimná zeleninka z vlastnej záhradky

Tento rok som využila príležitosť. Keďže počas roka sa  mi pekne chytili niektoré mrazuvzdorné zeleninky, rozhodla som sa otestovať ich mrazuvzdornosť a nechať ich na hriadke až do jari.

Prvé mrazy v novembri v pohode prežili. A nielen to :). Rastlinky nelenili, využili oteplenie na prelome rokov a ešte aj podrástli. Robia mi naozaj radosť. Nielenže sa držia pri živote a tým nám poskytujú čerstvú zeleninu. Ale ešte sa tá zeleninka aj množí :).

Kel kučeravý

Jedna z najzdravších zeleniniek. Vyrástla mi na záhone mojom polykultúrnom. Siala so ho na jar 2012. Zjavne tam mal chudáčik medzi inou zeleninkou málo miesta, lebo celú sezónu po ňom nebolo ani stopy.

Až na jeseň 2012 a na jar 2013, keď už nemal na hriadke konkurenciu a všetky ostatné zeleninky ukončili svoju životnú púť, začali vynikať maličké rastlinky kelu. Fakt mini (10-15 cm). Neviem, či tam boli už dlhšie a skrývali sa, alebo práve v tomto chladnom ročnom čase vzišli. Robili mi však veľkú radosť.

Počas roka 2013 zosilneli a už výraznejšie kraľovali záhonu. Postupne som celú sezónu zbierala spodné listy, niekedy aj vrchné ružice, keď sa kel chystal kvitnúť. Ale aj semienka. Nechala som rastlinky aj zosilnieť pred zimou.


Najkrajšia rastlinka v apríli Ten istý kelík v januári po celoročnom zbieraní
Listy v januári nazbierané na...

... kelové čipsy s cesnakom :)

Valeriánka

Naše rastlinky v decembri

Podobne využiteľná ako šalát. Je však oveľa odolnejšia zime ako šalát. Seje sa 3 krát do roka. Najčastejšie na konci leta a na jeseň.

  • na jar vo februári až marci
  • neskôr v lete v júli až v auguste. Zbiera sa na jeseň. 
  • začiatkom septembra - pre prezimovanie. Zber až do marca, kedy začne vybiehať do kvetu. 
  • siať v teplejších mesiacoch (apríl - jún) nie je účelné, pretože rastliny by mali tendenciu skoro vybiehať do kvetov. (zdroj: semena-osiva.sk).
Ja som ju zasiala koncom septembra a koncom decembra pozbierala prvú úrodu. Len som obtrhala spodné lístky a nechala celé rastlinky rásť ďalej.

Zber po Vianociach

Kel ružičkový

Vysiala som ho ako typickú zimnú zeleninu. Nečakala som veľkú úrodu, ale aj tak mi urobil radosť a Miškovi veľmi chutí. Máme ho skôr raz za čas ako milú prílohu tak 10 ružičiek max :).

Jedna z rastliniek v januári
Januárová úroda :)